jednoduchý svet podľa Adama

Ako skromný úradníček som spolu s mojimi kolegami a priateľmi absolvoval pracovno-edukatívny výjazd do Strasbourgu (ďalej len "Štrasburg"), mesta na Nemecko-francúzskom pomedzí, mesta bocianov na ľavom brehu rieky Rýn. Rád by som sa ako cestovateľ -laik podelil, s prípadnými adeptami na návštevu tohto mesta, o niektoré svoje postrehy a dojmy. To, že Štrasburg je sídlom dôležitých európskych inštitúcií celosvetového významu vie zrejme každý, komu nie je ľahostajné, či je Maťo, alebo Jožo. Nebudem písať o politickej a pracovnej stránke, súviacej s činnosťou týchto administratívno byrokratických (v pozitívnom slova zmysle -Byrokracia je hierarchicky organizovaný riadiaci systém, používaný na riadenie procesu veľkých organizácií, spoločností prípadne projektov  ) kolosov, pretože viem, že mnohí by ma ihneď odsúdili za moje skreslené názory na fungovanie tejto tepny Európy. Následne by už štandardne vypuklo strhujúce sympózium na tému potreby, či zbytočnosti takýchto inštitúcií, v ktorom by sa s najväčšou pravdepodobnosťou veľmi fundovane vyjadrovali predovšetkým euroskeptici, ktorí majú odbornosť a systém fungovania celej únie detailne zmáknutý  . Ja k tejto veci poviem iba toľko, že si nadmieru cením prácu jednej slovenskej nemenovanej europoslankyne (v mojich blogoch nikdy nemenujem),ktorej aktivity v Európskom parlamente sú viditeľné a majú zmysel. Je mi cťou, že túto výnimočnú političku poznám osobne a som rád, že okrem profesionálneho prístupu našu krajinu reprezentuje aj vkusným imidžom a primerane sebavedomím vystupovaním, ktoré zvýrazňuje nezanedbateľnosť nášho malého holubičieho národa na medzinárodnej scéne. Ale chcel som o inom ... 1. jedáleň EP : môj postreh - varia dobré a zrejme nutrične vyvážené pestrofarebné pokrmy, takže sa nemusíme obávať, že by niekomu prišlo nevoľno...napriek tomu sa vždy nájdu aj ľudia, ktorí spokojní nie sú. Postreh uvedených ľudí (dáma moletnejšieho typu zo SR s ľahko arogantným výrazom na tváry, od ktorej sa dištancujem) - "fuj to je čistý polotovar". 2. Aparát úradníkov : Môj postreh - v Bruseli je ich viac a sú horší. A nosia fádnejšie obleky... 3. Plénum EP : Môj postreh - Videl som iba niektoré epizódy Hvieznych vojen, ale spomínam si, že keď schvaľovali vo vesmíre niečo dôležité, zišli sa všetci mimozemšťania rôznych fyziologických foriem v jednej obrovskej miestnosti a tam o tom rokovali. Pamätám sa na to iba matne, ale plénum EP mi toto galaktické fórum (neviem prečo) pripomína... Teraz by som chcel veľmi stručne a nenútene uviesť niekoľko mojich skromných dojmov z návštevy historického centra Štrasburgu. Ako zvedavý úradníček som sa stopercentne spoľahol na sympatickú okatú sprievodkyňu a jej dôveryhodne pôsobiaceho nadriadeného, ktorí mi priebežne otvárali brány poznania o histórii mesta. CHYBA! Môj postreh : Ak chcete pravdivé informácie o lokalite, ktorú ste navštívili, zoberte si plateného sprievodcu a nie nadmieru ochotných a intelektuálne nadpriemerne vybavených iluzionistov a fantastov, ktorí Vás dovedú pred miestny MCdonalds a pompézne skonštatujú, že ide o najstarší "mekáč" v Európe, pretože keď bol Ronald Mekdonald v Štrasburgu a uvidel jeho najužšiu uličku (nezmysel) , musel tam začať vyrábať hamburgery formou viazanej živnosti... Záverom by som rád vyriekol zistenie, ktoré z tohto pre mňa plynie : Aj keď som roztrasený hladom po nových poznatkoch, niekedy mi príjemne padne dostať ich zmanipulované od sympatických a usmievavých ľudí.

Je to také príjemné rázovité odpoludnie v Bratislave. O 6.50 som zaparkoval na svojom mieste, na Kamennom námestí a vlažným tempom som sa, v štýle skromného úradníčka, vybral s kufríčkom smerom k ministerstvu. Žmurkol som z diaľky na sochu Pána majstra Satinského na Dunajskej ulici a odbočil som do Liga pasáže, kde som žoviálne prehodil dve štandardné kontaktné vety s bezdomovcom, ktorý tam každé ráno predáva Nota Bene. Jeho asimetrická postava, extrémne silné dioptrické bríle a vesta pripomínajúca člena policajnej pohotovostnej jednotky, mi vždy "make my morning". Samozrejme, že som nič od neho nekúpil, lebo by ma strhujúce články z prostredia sociálne zanedbaného obyvateľstva našej metropoly, mohli rozptyľovať pri práci. Asi o desať metrov ďalej, na konci Liga pasáže, ma ovanula príjemná vôňa čestvého pećiva z predajne Richman a pohľad na slečnu so zlepenými očami, ktorá veľmi neochotne vyberala kaiserky pred zraky okoloidúcich mi pripomenul, že je čas zaobstarať si raňajky. Pravdaže, kto pozná krátkodobú históriu spoločnosti Richman, určite vie, že tam raňajký nééé (pre neznalých - v ich tatárskej omáčke identifikovali prednedávnom hygienici, v rámci námatkovej kontroly, 11 druhov ľudského semena). Takže som pokračoval ďalej a na pravej strane podchodu mi Pánbožko zoslal do cesty tzv. zelovoc. Nadišiel môj čas. Milá madamme od ovocia a zeleniny mi s falošným úsmevom na tvári nabalila maličkú igelitku marhúľ, ktorá sa mi 4 sekundy po zaplatení, ňou požadovanej ceny, roztrhla. Marhule sa rozkotúľali po zemi a stačil mimický pokyn smerom k tomu bystrozrakému bezdomovcovi a na našej planéte bolo o jedného štastlivca plného vitamínov viac. V časovej tiesni som prepochodoval okolo modrého kostolíka, pričom som sa tváril, že nevidím ošarpanú a totálne zdevastovanú bývalú nemocnicu, ktorá stojí rovno oproti nemu na Bezručovej... zaujímavé, že Japonci si viac fotia ju, ako ten kostolík. Holt, asi milujú kontrasty. Pred budovou ministerstva som skočil do zhnitých morúš, ľudovo nazývaných drevená jahoda... Povedal som si . "no čo? agroturistika, tematicky hneď zránka. O 7.20 som sa vrhol s vervou na legislatívnu činnosť a dúfam, že novela 180ky, na ktorej práve pracujeme, bude užitočnejšia ako všetky tieto nezmysly, o ktorých som tu v rýchlosti písal. Želám krásny deň priatelia.

Faktorov, ktoré môžu znižovať efektivitu práce skromného úradníčka pracujúceho v Starom meste, môže byť neúrekom. Je zaujímavé, že na základe empirického vnímania vonkajšieho sveta môžem smelo konštatovať, že ich počet stúpa v priamej úmere k blížiacemu sa koncu štvrndele (štvrndeľa - predĺžený víkend od štvrtku do nedele, po tieto dni luxusne obohatená o voľný pondelok, za čo vďačíme matriarchálne naladenej svätici Panenke Márii...V PONDELOK NEHRÁME STROJE !!!) Niektoré z nich stoja za povšimnutie. Sú to napríklad nasledujúce negatívne vplyvy : 1. obézne študentky z protiľahlého (zrejme medického) internátu, trpiace akútnou obsedantno-kompulzívnou poruchou, ktorá sa prejavuje nepretržitým pobehovaním po malometrážnej izbe a striedavým upratovaním, telefonovaním a šminkovaním sa, pričom sa tieto úkony vykonávajú zásadne v odeve uterák na holom tele, alebo v evinom rúchu 2. starší a skúsenejší spolupracovníci, ktorí sa v čase obeda zásadne rozprávajú iba o zážitkoch s detailnou fekálnou tematikou, ktoré prežili v časoch, keď to, čo dnes považujeme za starožitnosti, bolo ešte BRAND NEW. Samozrejme, v týchto rozhovoroch pokračujú až do pozdných poobedňajších hodín, aby sme sa aj my mladśí poučili z ich chýb na sovietskych tureckých toaletách... 3. výmena štátneho tajomníka v rezorte, ktorého eśte nikto nevidel, ale už všetci o ňom všetko vedia 4. telefonát od 75 ročnej super agresívnej madamme z východného Slovenska, ktorá mne (28 ročnému šuhajovi, ktorý pre blaho občana urobí čokoľvek) vynadá do fašistického gestapa, komunistu a špinavej k....y . Záverom by som chcel skonštatovať, že žijeme v nádhernej krajine, plnej krásnych a dobrých ľudí. Sme národ holubičí. PS : mám nadrobené, takže toto nepíšem v pracovnej dobe... a ani za peniaze nás - daňových poplatníkov ;)