jednoduchý svet podľa Adama

Cesta k svetlu

21.10.2014 17:39:51 | celý článok | osobné | Brzdy workoholizmu v Bratislave | komentáre: 1

Ranná káva

Je to také príjemné rázovité odpoludnie v Bratislave. O 6.50 som zaparkoval na svojom mieste, na Kamennom námestí a vlažným tempom som sa, v štýle skromného úradníčka, vybral s kufríčkom smerom k ministerstvu. Žmurkol som z diaľky na sochu Pána majstra Satinského na Dunajskej ulici a odbočil som do Liga pasáže, kde som žoviálne prehodil dve štandardné kontaktné vety s bezdomovcom, ktorý tam každé ráno predáva Nota Bene. Jeho asimetrická postava, extrémne silné dioptrické bríle a vesta pripomínajúca člena policajnej pohotovostnej jednotky, mi vždy "make my morning". Samozrejme, že som nič od neho nekúpil, lebo by ma strhujúce články z prostredia sociálne zanedbaného obyvateľstva našej metropoly, mohli rozptyľovať pri práci. Asi o desať metrov ďalej, na konci Liga pasáže, ma ovanula príjemná vôňa čestvého pećiva z predajne Richman a pohľad na slečnu so zlepenými očami, ktorá veľmi neochotne vyberala kaiserky pred zraky okoloidúcich mi pripomenul, že je čas zaobstarať si raňajky. Pravdaže, kto pozná krátkodobú históriu spoločnosti Richman, určite vie, že tam raňajký nééé (pre neznalých - v ich tatárskej omáčke identifikovali prednedávnom hygienici, v rámci námatkovej kontroly, 11 druhov ľudského semena). Takže som pokračoval ďalej a na pravej strane podchodu mi Pánbožko zoslal do cesty tzv. zelovoc. Nadišiel môj čas. Milá madamme od ovocia a zeleniny mi s falošným úsmevom na tvári nabalila maličkú igelitku marhúľ, ktorá sa mi 4 sekundy po zaplatení, ňou požadovanej ceny, roztrhla. Marhule sa rozkotúľali po zemi a stačil mimický pokyn smerom k tomu bystrozrakému bezdomovcovi a na našej planéte bolo o jedného štastlivca plného vitamínov viac. V časovej tiesni som prepochodoval okolo modrého kostolíka, pričom som sa tváril, že nevidím ošarpanú a totálne zdevastovanú bývalú nemocnicu, ktorá stojí rovno oproti nemu na Bezručovej... zaujímavé, že Japonci si viac fotia ju, ako ten kostolík. Holt, asi milujú kontrasty. Pred budovou ministerstva som skočil do zhnitých morúš, ľudovo nazývaných drevená jahoda... Povedal som si . "no čo? agroturistika, tematicky hneď zránka. O 7.20 som sa vrhol s vervou na legislatívnu činnosť a dúfam, že novela 180ky, na ktorej práve pracujeme, bude užitočnejšia ako všetky tieto nezmysly, o ktorých som tu v rýchlosti písal. Želám krásny deň priatelia.
12.09.2014 22:58:18 | celý článok | osobné | Brzdy workoholizmu v Bratislave | komentáre: 0

Predĺžená štvrndeľa v štátnej správe.

Faktorov, ktoré môžu znižovať efektivitu práce skromného úradníčka pracujúceho v Starom meste, môže byť neúrekom. Je zaujímavé, že na základe empirického vnímania vonkajšieho sveta môžem smelo konštatovať, že ich počet stúpa v priamej úmere k blížiacemu sa koncu štvrndele (štvrndeľa - predĺžený víkend od štvrtku do nedele, po tieto dni luxusne obohatená o voľný pondelok, za čo vďačíme matriarchálne naladenej svätici Panenke Márii...V PONDELOK NEHRÁME STROJE !!!) Niektoré z nich stoja za povšimnutie. Sú to napríklad nasledujúce negatívne vplyvy : 1. obézne študentky z protiľahlého (zrejme medického) internátu, trpiace akútnou obsedantno-kompulzívnou poruchou, ktorá sa prejavuje nepretržitým pobehovaním po malometrážnej izbe a striedavým upratovaním, telefonovaním a šminkovaním sa, pričom sa tieto úkony vykonávajú zásadne v odeve uterák na holom tele, alebo v evinom rúchu 2. starší a skúsenejší spolupracovníci, ktorí sa v čase obeda zásadne rozprávajú iba o zážitkoch s detailnou fekálnou tematikou, ktoré prežili v časoch, keď to, čo dnes považujeme za starožitnosti, bolo ešte BRAND NEW. Samozrejme, v týchto rozhovoroch pokračujú až do pozdných poobedňajších hodín, aby sme sa aj my mladśí poučili z ich chýb na sovietskych tureckých toaletách... 3. výmena štátneho tajomníka v rezorte, ktorého eśte nikto nevidel, ale už všetci o ňom všetko vedia 4. telefonát od 75 ročnej super agresívnej madamme z východného Slovenska, ktorá mne (28 ročnému šuhajovi, ktorý pre blaho občana urobí čokoľvek) vynadá do fašistického gestapa, komunistu a špinavej k....y . Záverom by som chcel skonštatovať, že žijeme v nádhernej krajine, plnej krásnych a dobrých ľudí. Sme národ holubičí. PS : mám nadrobené, takže toto nepíšem v pracovnej dobe... a ani za peniaze nás - daňových poplatníkov ;)
12.09.2014 21:40:01 | celý článok | zábava | Brzdy workoholizmu v Bratislave | komentáre: 0

Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014